Štáty osobitne
STREDNÁ EURÓPA
SLOVENSKO
Dlhý názov: Slovenská republika
Hlavné mesto: Bratislava
Najväčšie mesto: Bratislava
Rozloha: 49 035 km2
Počet obyvateľov: cca 5 397 036
Úradné jazyky: Slovenčina
Štátne zriadenie: republika
mena: euro
Vznik: 1.1.1993
Slovensko je vnútrozemský štát. Rieka Dunaj, ktorá preteká juhom krajiny, zmierňuje našu nevýhodu vnútrozemského štátu, pretože máme spojenie medzi Čiernym morom a vďaka prieplavom aj so Severným morom. Počtom obyvateľov aj svojou rozlohou patrí Slovensko do skupiny menších štátov. Hustotou zaľudnenia 110 obyv./km2 patrí do priemeru Európy.
POHORIA
Povrch je na väčšine územia hornatý, vysočiny zaberajú asi tri pätiny územia. Patria ho horského pásma Karpát. Pohoria sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo toku Hrona sa nachádza skupina sopečných pohorí (Kremnické vrchy, Vtáčnik, Poľana, Javorie, Štiavnické vrchy...). Do tejto skupiny patria aj Slanské a Vihorlatské vrchy. Od Malých Karpát na juhozápade, cez stredné a severné Slovensko sa nachádzajú pásma vrásových pohorí. Najvyššie pohoria tu sú Nízke Tatry, Tatry, Malá a Veľká Fatra. Slovenské rudohorie je najrozsiahlejším pohorím Slovenskej republiky.
Pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny, ktoré sú už od dávna najhustejšie osídlené a vzniklo v nich najviac miest a sídel. Medzi najvýznamnejšie kotliny Slovenska patria Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská.
NÍŽINY
Rozprestierajú sa na juhu, východe a juhozápade.
Najväčšia aj najúrodnejšia je Podunajská nížina. Jej južná časť, kde sa nachádza aj Žitný ostrov patrí do podunajskej roviny. Severnejšie zase prechádza do Podunajskej pahorkatiny. Tá je rozčlenená riekami, napríklad Váhom, Žitavou, Nitrou a Hronom.
Druhou najväčšou nížinou je Východoslovenská nížina, ktorou pretekajú napríklad rieky Topľa, Laborec a Ondrava, ale aj menšie, ako Uh alebo Latorica.
Najmenšia nížina je Záhorská, nachádza sa medzi riekou Morava a Malými Karpatami.
VODSTVO
Takmer všetky rieky patria do úmoria Čierneho mora, kam ich odvádza Dunaj, naša najväčšia rieka. Ostatné rieky sú odvodňované do Baltského mora. Najdlhšia Slovenská rieka je Váh, poňom nasleduje Hron, Ipeľ, Nitra, Hornád...
Najviac jazier sa nachádza v Tatrách a sú nazývané plesá. Vznikali činnosťou ľadovcov. Najväčšie aj najhlbšie je Veľké Hincovo pleso. Medzi známe plesá patria aj Štrbská, Popradské, Skalnaté...
Najväčšia aj najnovšia vodná nádrž je Hrušovská, nachádza sa na Dunaji, pri Gabčíkove. Ďľšie sú Oravská vodná nádrž, Zemplínska šírava a Liptovská Mara, ktoré sú postavené na Váhu.
PRIEMYSEL
Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Slovensko má malé zásoby palív (ropa, zemný plyn, hnedé uhlie...), ktoré sa dovážajú z ostatných krajín.
PODNEBIE
Nachádzame sa v miernom podnebnom pásme. Najsuchšie a najteplejšie sú nížiny a nižšie položené kotliny. Najchladnejšie sú vysoké pohoria.
ČESKO
Dlhý názov: Česká republika
Hlavné mesto: Praha
Najväčšie mesto: Praha
Rozloha: 78 866 km2
Počet obyvateľov: cca 10 230 000
Úradné jazyky: čeština
Štátne zriadenie: demokratická parlamentná republika
mena: česká koruna
Vznik: 1.1.1993
Česko je stredoeurópsky štát, ktorý tvoria Čechy, Morava a Sliezsko.
POĽSKO
Dlhý názov: Poľská republika
Hlavné mesto: Varšava
Najväčšie mesto: Varšava
Rozloha: 312 679 km2
Počet obyvateľov: cca 38 530 000
Úradné jazyky: poľština
Štátne zriadenie: parlamentná republika
mena: Zloty
Vznik: 11.11.1918
Zaujímavosť Poľska je, že má dve vlajky. Jednu vojensko-námornú a druhú civilnú. Na sever od Poľska je Baltské more, je to jeden zo štátov susediacich so Slovenskom. Nachádzajú sa tu významné prístavy.
POVRCH
Povrch Poľska je prevažne rovinatý. Nachádza sa tu rozľahlá, Východoeurópska nížina. Z pohorí sú tu napríklad Tatry, Východné Karpaty, Orlické vrchy. Medzi známe rieky patrí napríklad Visla, ktorá tu pramení, Odra, Varta, alebo Bug. Nachádza sa tu okolo 9 300 jazier.
OBYVATEĽSTVO
Hustota zaľudnenia je tu celkom vysoká, 124 obyvateľov na kilometer štvorcový. Je tu najvyššia pôrodnosť v Európe, aj preto, lebo sú zakázané potraty. Nežijú tu skoro žiadne národnostné menšiny, 95% obyvateľov sú Poliaci. Ostatných 5% tvoria bielorusi, rusi, nemci, ukrajinci...
ADMINISTRATÍVNE DELENIE
Od roku 1999 bolo uzákonené delenie na 16 vojvodstiev, 308 okresov a 2486 obcí.
HOSPODÁRSTVO
V Poľsku je najnižšie HDP (hrubý domáci produkt) na hlavu. Je tu rastlinná aj živočíšna výroba a najrýchlejšie sa rozvýjajúca ekonomika. V roku 2006 tu bola 15% ná nezamestnanosť, od toho roku stále klesá.
NÁBOŽENSTVO
Väčšinu, až 92,5% tvoria katolíci, 7,5% ľudí je bez vyznania. Ostatnú časť tvoria pravoslávny, evanjelici a židia.
KULTÚRA
Nachádza sa tu veľa historických pamiatok, z ktorých veľká časť bola zničená. Žilo, alebo žije tu veľa hudobných skladateľov a filmových režisérov.
RAKÚSKO
Dlhý názov: Poľská republika
Hlavné mesto: Varšava
Najväčšie mesto: Varšava
Rozloha: 312 679 km2
Počet obyvateľov: cca 38 530 000
Úradné jazyky: poľština
Štátne zriadenie: parlamentná republika
mena: Zloty
Vznik: 11.11.1918
MAĎARSKO
Dlhý názov: Maďarská republika
Hlavné mesto: Budapešť
Najväčšie mesto: Budapešť
Rozloha: 90 030 km2
Počet obyvateľov: cca 10 000 000
Úradné jazyky: maďarčina
Štátne zriadenie: parlamentná republika
mena: maďarský forint
Vznik: 1918
ŠVAJČIARSKO
Dlhý názov: Švajčiarska konfederácia
Hlavné mesto: Bern
Najväčšie mesto: Zürich
Rozloha: 41 290 km2
Počet obyvateľov: cca 7,25 milióna
Úradné jazyky: nemčina, francúzština, taliančina
Štátne zriadenie: federatívna republika
mena: švajčiarsky frank
Vznik: 1.8.1291
LICHTENŠTAJNSKO
Dlhý názov: Lichtenštajnské kniežatstvo
Hlavné mesto: Vaduz
Najväčšie mesto: Vaduz
Rozloha: 160 km2
Počet obyvateľov: cca 33 000
Úradné jazyky: nemčina, francúzština
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
mena: švajčiarsky frank
Vznik: 23.1.1719