Ázia
ÁZIA
Ázia, spoločne s Európou tvoria jeden kontinent - Euráziu. Z tohto kontinentu tvorí prevažnú časť Ázia, ktorá 
je najväčším svetadielom na svete. Jej rozloha je viac ako 30 000 000 km2.
POVRCH
Ázia je veľmi členitá. V južnej časti sú veľké polostrovy ako Malá Ázia (500 000 km2), Arabský polostrov (2 780 000 km2), Predná India (2 088 000 km2), Zadná India (2 000 000 km2) alebo úzky, Malajský polostrov, vybiehajúci zo Zadnej Indie.
Polostrovy sú samozrejme aj na východnom pobreží. Sú síce menšie, ale napriek tomu významné. Patrí sem napríklad Kamčatka (370 000 km2) alebo Kórejský polostrov. Áziu však netvoria samé polostrovy. Nachádza sa tu množstvo ostrovov alebo súostrový. Najvýznamnejšie Ázijské ostrovy a súostrovia sú Sachalin, Kurily, Japonské ostrovy, Filipíny, Malé a Veľké Sundy.
Môže sa zdať, že toto všetko zaberá väčšinu Ázie. Avšak pre tento svetadiel sú typické najmä rozsiahle nížiny, náhorné plošiny a pohoria. Zo všetkých obývaných svetadielov dosahuje Ázia najväčšiu priemernú nadmorskú výšku, až 960 m.
Medzi významné pohoria patrí aj Pamír. Spájajú sa tu mnohé horské hrebene a oblúky. Zo severovýchodu sem smeruje tiež významné pohorie Tanšan, z juhozápadu Hindukúš a z juhovýchodu Kunlun a najvyššie pohorie zeme, Himaláje a Karakoram. Himaláje tvorí 14 vrcholov, spolu dosahujú nadmorskú výšku vyše 8 000 metrov. Najvyšší z
týchto vrcholov je Mount Everest.
Možno si niekto myslí, že všetky nížiny sú tu ľuďmi využívané na poľnohospodárstvo. No nie je to tak. Už len väčšinu Západosibírskej nížiny tvoria lesy a močaristé územia. V Turanskej nížine je zase nedostatok zrážok, preto tam vznikli púšte. Dokonca aj známe Mezopotámska nížina sa využíva iba na miestach s umelým zavlažovaním. Avšak oveľa lepšie podmienky na život poskytuje Veľká čínska nížina a hlavne Indogangská nížina.
Náhorné plošiny sa rozprestierajú hlavne c strednej a juhozápadnej Ázii. Najväčšia je Tibetská náhorná plošina, ktorá v niektorých častiach dosahuje nadmorskú výšku 4 000 až 5 000 m. Rozsiahla je aj Dekanská plošina.
VODSTVO
Áziou preteká veľa riek a mnohé z nich sú svetovými veľtokmi. Vo východnej Ázii sú tri najväčšie rieky Huang He (žltá rieka), Chang Jiang (Modrá rieka) a Xi Jiang (Perlová rieka). Oddávna sa využívali na zavlažovanie. V južnej a juhovýchodnej Ázii pramení väčšina riek v Himalájach. Keď sa topia ľadovce a s letným monzúnom prichádzajú zrážky, tieto rieky sa rozvodňujú a poskytujú tak vlahu poliam s ryžou alebo inými plodinami. Obyvatelia ich preto považujú za posvätné. K najväčším z týchto riek patria napríklad Indus, Ganga s Brahmaputrou, Iravadi, Salween a Mekong. V juhozápadnej Ázii sú dve známe rieky, Eufrat a Tigris. Ich význam je o to väčší, že tečú prevažne suchými oblasťami. V severnej Ázii sú najmohutnejšími riekami Ob, Jenisej, Amur a Lena. Využívajú sa na výrobu elektrickej energie a dopravu.
Treba spomenúť aj najväčšie a najhlbšie jazero na svete. Kaspické more, ktoré bolo kedysi súčasťou svetového oceána je dnes najväčším jazerom sveta. Nachádza sa na rozhraní Ázie s Európou. Najhlbšie je Bajkalské jazero, nazývané aj Bajkal. Jeho hĺbka dosahuje až 1 637 m. 
Nachádza sa tu aj najväčšia preliačina - Mŕtve more.
OTÁZKA MESIACA:
Páči sa vám obsah a vzhľad stránky? Alebo chcete niečo viac?
Svoje vyjadrenia mi prosím píšte do Diskusie. Budem vďačná za každú radu, ktorá pomôže zlepšiť túto stránku.