Austrália a oceánia
AUSTRÁLIA
NAJ
Austrália je najmenší a zároveň najsuchší kontinent sveta. Žije tu najviac druhov jedovatých živočíchov a je tiež najosamelejší kontinent. Celá leží na južnej pologuli, je tu najmenšia hustota obyvateľstva z vyspelých krajín a Austrálií tiež patrí prvé miesto v ťažbe bauxitu.
VODSTVO
V Austrálií je slabá riečna sieť, obmývajú ju dva oceány – Indický a Tichý. Medzi najznámejšie moria Austrálie patrí Tasmanovo more, Koralové more a Timorské more. Známe sú však aj zálivy, napríklad Spencerov záliv, Karpentársky záliv či Veľký Austrálsky záliv. Našli by sme tu aj Bassov prieliv, no veľmi zaujímavá je Veľká koralová bariéra. Medzi jazerá ktoré sú celkom známe by sme mohli zaradiť Eyrovo jazero a k známym riekam by patrili Darling a Murraj.
Vo vnútrozemí sú zdrojom vody artézske pramene(studne).
RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO
ŽIVOČÍŠSTVO
Austrália je krajina endemitov (endemit je živočích žijúci iba na nejakom určitom území), príkladom sú nolemia 
vznešená, banksia, krab, vtákopysk, alebo kengura. Austrália je zároveň typická vačkovcami, ale žijú tu aj cicavce znášajúce vajcia (vtákopysk, ježura).
RASTLINSTVO
V Austrálií prevládajú najmä púšte a lesy. Na púšťach rastú suchomilné kríky a trávy, lesy sa delia na tropické dažďové lesy (na severe), eukaliptové lesy (na východe) a subtropické lesy (na juhu).
HOSPODÁRSTVO
Ako som už spomenula, Austrálií patrí prvé miesto v ťažbe bauxitu, ktorý sa používa na výrobu uhlíka. Inak sa tu však ťaží aj ropa, ktorá sa spracováva v petrochemickom priemysle, zemný plyn, diamanty, zlato, striebro, farebné kovy, čierne a hnedé uhlie, či železná ruda, ktorá sa spracúva v hutníckom priemysle.
Najviac sa však chovajú ovce, ktorých vlnu spracúva textilný priemysel. V priemere pripadá na jedného Austrálčana 7 oviec. Okrem oviec sa však chová aj hovädzí dobytok a rozvinutý je i rybolov.
Čo sa týka dopravy, je tu letecká (vnútroštátna), diaľničná (cestovné vlaky), železničná či lodná, najmä námorná.
PROBLÉMY
Medzi najdôležitejšie problémy patria Austrálske suchá, ktoré sa opakujú každý rok. Dôsledkom týchto súch sú požiare, ktoré tiež patria medzi problémy. Stenšovanie ozónovej vrstvy, alebo vznik ozónovej diery robil Austrálií problém tiež, pretože diera vznikla nad ňou, no už sa zaceľuje. Ďalším problémom sú nepôvodné organizmy.
OCEÁNIA a TICHÝ OCEÁN
Oceánia je množstvo rôzne veľkých ostrovov, roztrúsených v Tichom oceáne. Rozdeľuje sa na Melanéziu, Polynéziu a Mikronéziu. Ostrovy v oceánií majú tropické podnebie a bujnú vegetáciu, pretože tu je množstvo zrážok. Pre tieto ostrovy sú typické vojenské základne.
POLYNÉZIA
Nachádza sa v strede Tichého oceánu a ostrovy sú tu väčšinou sopečného pôvodu. Najväčším ostrovom je tu Nový Zéland, ktorý je najvyspelejší zo všetkých ostrovov oceánie. Delí sa na severný Nový Zéland a južný Nový Zéland. Severný nový Zéland je plný aktívnych sopiek a gejzírov, na južnom je veľa ľadovcov a Južné Alpy. Najvyšší bod Nového Zélandu je Mt. Cook a hlavné mesto je Wellington, ale najväčším mestom je Auckland. Obe tieto mestá ležia na severe. Pôvodní obyvatelia tohoto ostrova boli Maori, súčasnými obavyteľmi sú prisťahovalci, najmä z Európy. Je tu významný filmársky priemysel, no ľudia sa živia chovom oviec a celý ostrov je závislý od dovozu z cudzích krajín. Je tu mierne podnebie.
MELANÉZIA
Melanézia sa nachádza na juhozápade Tichého oceánu a v preklade znamená slovo melanézia čierne ostrovy. Patria sem štyri ostrovy - Nová Guinea, ktorá je najväčším ostrovom v oceánii, Fidži, Timor a Šalamúnove ostrovy. Nová Guinea sa rovnako ako Nový Zéland, delí na dve časti - Papua Nová Guinea (na východe) a Indonézia (na západe). Žije tu veľmi veľa rôznych kmeňov a národností, ktoré si navzájom nerozumejú.
MIKRONÉZIA
Mikronéziu tvoria malé ostrovy, ktoré sú väčšinou koralového pôvodu. Je tu neúrodná pôda a súčasťou ostrovov sú aj atoly (stred ostrovu sa prepadne). Patrí sem aj súostrovie Mariany.
TICHÝ OCEÁN
Je najväčším oceánom aj najbúrlivejším oceánom a hovorí sa mu aj pacifik. Tento oceán pomenoval moreplavec Maghaliens. Je taký veľký, že zaberá jednu tretinu z celého povrchu zeme a 50% oceánov. Je významný najmä pre rybolov, pretože asi polovica všetkých rýb pochádza odtiaľto a kvôli doprave. Najviac sa v celom tomto oceáne používa na dopravu Beringov prieliv a Panamský prieplav.
OTÁZKA MESIACA:
Páči sa vám obsah a vzhľad stránky? Alebo chcete niečo viac?
Svoje vyjadrenia mi prosím píšte do Diskusie. Budem vďačná za každú radu, ktorá pomôže zlepšiť túto stránku.